Zdražovať má elektrina aj zemný plyn. Zateplenie domu je tak podľa odborníkov stále jednou z najlepších možností, ako znížiť náklady na vykurovanie. Ľudia môžu o príspevok na izoláciu domu stále žiadať z programu Nová zelená úsporám. Dotácie podporujú aj inštaláciu obnoviteľných zdrojov, napríklad tepelných čerpadiel alebo solárnych panelov.
Zateplenie domova je podľa odborníkov jedným z účinných riešení, ktoré prináša vytúžené úspory energií a spolu s tým aj financií. Považujú ho za jednu z najrozumnejších investícií, pretože rodinné, prípadne bytové domy získajú na hodnote. Investície do zateplenia považujú za dôležité aj sami majitelia bytov a domov. Potvrdil to nedávny prieskum Združenia EPS SR, podľa ktorého považuje investíciu do zateplenia za dôležitú 97 percent občanov.
Správne vykonaná izolácia zvyšuje tepelnú ochranu budovy, znižuje možnosť vzniku plesní a má pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov domu. Ľudia, ktorí bývajú v nezateplených domoch, o poznanie viac kúria. Zateplenie domu tak môže výrazne znížiť náklady na energie, a tým pádom uľaviť peňaženke spotrebiteľa. „Zateplením môžeme vo výsledku znížiť náklady za vykurovanie až o 45 percent, a to už je čiastka, ktorá je v rodinnom rozpočte poznať,“ uvádza Pavel Zemene, predseda Združenia EPS SR.
AŽ 550 TISÍC NA ZATEPLENIE DOMU
Ľuďom so zateplením objektov už niekoľko rokov pomáha dotačný program Nová zelená úsporám. Z neho je možné financovať renovácie rodinných a bytových domov, napríklad zateplenie fasády, strechy, stropov alebo výmenu okien a dverí. Dotácie je možné získať napríklad aj na inštaláciu fotovoltaických systémov alebo solárnych systémov na ohrev vody, na obstaranie tepelného čerpadla alebo kotla na biomasu. Výška úspor sa potom odvíja od toho, akú úsporu opatrenia prinesie. Žiadatelia môžu získať až 50 percent z celkových nákladov, najviac 550 tisíc korún.
O dotáciu z programu Nová zelená úsporám môžu ľudia žiadať až do konca tohto roka. Na rozdiel od minulých rokov sa žiadosti posielajú výhradne elektronicky. Podávať ju musí iba vlastník nehnuteľnosti, napríklad rodinného alebo bytového domu. Žiadosť o dotáciu je potom možné zaslať pred zahájením, v priebehu alebo po dokončení prác. Zatepľovacie práce potom môžu byť vykonané ako dodávateľom, tak svojpomocne.
Predtým pritom bolo nutné, aby zatepľovanie vykonala odborná firma. Možnosť realizácie prác svojpomocne mala podnietiť k podávaniu žiadostí aj tých, ktorí si radšej renovujú domy sami. Súčasne to má kompenzovať nedostatok pracovnej sily v stavebníctve, čo je dlhodobý problém. „Nedostatok pracovnej sily a materiálu ruka v ruke s vyťaženosťou stavebných firiem môže celý proces zateplenia predĺžiť až o niekoľko mesiacov. Ak uvažujete o zateplení, odporúčame brať do úvahy aj tento fakt a stanoviť si dostatočne veľkú časovú rezervu,“ konštatuje Pavel Zemene.
ĽUDIA BY siahli po polystyréne
Pri zatepľovaní je podstatné vybrať dodávateľa izolačného materiálu aj materiál samotný. Z už citovaného prieskumu pritom vyplynulo, že ľudia stále dávajú prednosť penovému polystyrénu, siahli by po ňom dve tretiny investorov. Minerálnu vatu by si na zateplenie domu vybralo 26 percent ľudí a len 6 percent respondentov by si pred zateplením urobilo prieskum trhu a porovnalo všetky dostupné materiály.
Pravdou je, že najrozšírenejším izolačným materiálom na slovenskom stavebnom trhu je stále penový polystyrén. Spotrebuje sa ho okolo 51 tisíc ton ročne. Medzi jeho hlavné prednosti patrí pevnosť, ľahkosť a tvarovateľnosť. Súčasne je využívaný predovšetkým pre svoje výborné tepelne aj zvukovo izolačné vlastnosti, odolnosť voči vode a poveternostným vplyvom, plesniam aj mikróbom. „Z pohľadu cirkulárnej ekonomiky je zásadné to, že je penový polystyrén dobre recyklovateľným materiálom, vo svojej konečnej podobe je totiž tvorený až z 98 % vzduchom a 2 % polymérom,“ uzatvára Pavel Zemene.